Privlastňovacie prídavné mená (mein, dein, sein, atď.) v jednoduchých vetách - nemčina Grammar

Čo sú privlastňovacie prídavné mená?

Privlastňovacie prídavné mená v nemčine (possessive adjectives alebo Possessivartikel) sú slová, ktoré ukazujú vlastníctvo alebo vzťah k osobe alebo veci. Medzi najbežnejšie patria: mein (môj), dein (tvoj), sein (jeho/jeho – pre "it"), ihr (jej/ich), unser (náš), euer (váš – neformálne množné), Ihr (Váš – formálne).

Príklady (nemecká veta — slovenský preklad):
- Mein Hund ist groß. — Môj pes je veľký.
- Dein Stift liegt auf dem Tisch. — Tvoj pero leží na stole.
- Sein Buch ist interessant. — Jeho kniha je zaujímavá.
- Unser Haus hat einen Garten. — Náš dom má záhradu.

Kedy a prečo ich používame?

Hlavné použitia

Označiť vlastníctvo: "Das ist mein Auto." — To je moje auto.
Popísať rodinné vzťahy: "Sie ist meine Schwester." — Ona je moja sestra.
Veta s častím tela alebo osobnými vecami: "Er wäscht sein Gesicht." — Umýva si tvár.

Poznámka: Privlastňovacie prídavné mená stoja pred podstatným menom a zhodujú sa s ním v rode (rod = maskulínum, femininum, neutrum), čísle (singulár/plurál) a páde (Nominativ, Akkusativ, Dativ, Genitiv).

Ako sa tvoria a skloňujú (pravidlá pre koncovky)?

Základné pravidlo

Privlastňovacie prídavné mená majú kmeň (mein-, dein-, sein-, ihr-, unser-, euer-, Ihr-) a k nemu sa pridávajú koncovky podľa rodu, čísla a pádu. V skloňovaní sa správajú podobne ako neurčitý člen "ein-" (tzv. "ein-Wörter").

Skloňovanie (vzor: mein-)

Nominatív:
- maskulinum: mein Vater — Môj otec.
- femininum: meine Mutter — Moja matka.
- neutrum: mein Kind — Moje dieťa.
- plurál: meine Bücher — Moje knihy.

Akkusativ (4. pád):
- mask.: meinen Vater — Vidím môjho otca.
- fem.: meine Mutter — Mám moju matku.
- neutr.: mein Kind — Vidím moje dieťa.
- plurál: meine Bücher — Vidím moje knihy.

Dativ (3. pád):
- mask.: meinem Vater — Dávam môjmu otcovi.
- fem.: meiner Mutter — Pomáham mojej mame.
- neutr.: meinem Kind — Dávam dieťaťu.
- plurál: meinen Kindern — Pomáham mojim deťom (všimnite si pridanie -n k podstatnému menu v pluráli).

Genitiv (2. pád):
- mask.: meines Vaters — Auto môjho otca.
- fem.: meiner Mutter — Kniha mojej matky.
- neutr.: meines Kindes — Hra môjho dieťaťa.
- plurál: meiner Bücher — Strana mojich kníh.

Dôležité pravidlá a poznámky
- Koncovky sú rovnaké pre všetky privlastňovacie prídavné mená (nie len pre "mein"). To znamená, že "dein", "sein", "ihr", "unser", "euer" sa skloňujú podľa rovnakého vzoru.
- Vo väčšine prípadov: nominativ maskulina a neutra nemajú koncovku (-), nominativ feminin a plurál majú -e (meine). V akuzatíve maskulina je -en (meinen). V datíve maskulina a neutra je -em (meinem), v dative feminine -er (meiner), v genitive maskulina/neutra -es (meines).

Príklady podľa pádu — krátke vety

Nominatív (Kto? Čo?)
- Mein Bruder ist Lehrer. — Môj brat je učiteľ.
- Unsere Kinder spielen. — Naše deti sa hrajú.

Akkusativ (Koho? Čo?)
- Ich sehe deinen Vater. — Vidím tvojho otca.
- Er kauft ihre Tasche. — Kupuje jej tašku (alebo: kupuje ich tašku, kontext rozhoduje).

Dativ (Komu? Čomu?)
- Ich gebe meinem Freund ein Buch. — Dávam kamarátovi knihu.
- Sie hilft ihrer Schwester. — Pomáha svojej sestre.

Genitiv (Koho? Čeho?) — vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah
- Das ist das Auto meines Bruders. — To je auto môjho brata.
- Wegen seiner Krankheit kann er nicht kommen. — Kvôli jeho chorobe nemôže prísť.

Ďalšie dôležité tvary: dein, sein, ihr, unser, euer, Ihr

Krátke pripomenutie a príklady

dein (tvoj): Dein Auto ist rot. — Tvoje auto je červené.
sein (jeho / jeho pre "it"): Sein Hund heißt Bruno. — Jeho pes sa volá Bruno.
ihr (jej / ich): Ihr Kleid ist schön. — Jej šaty sú pekné. / Ihre Eltern sind nett. — Ich rodičia sú milí.
unser (náš): Unser Lehrer kommt aus Österreich. — Náš učiteľ pochádza z Rakúska.
euer (váš — neformálne, oslovenie ku viacerým ľuďom): Ist das euer Hund? — Je to váš (neformálne) pes?
Ihr (Váš — formálne): Ist das Ihr Koffer, Herr Meier? — Je to váš kufor, pán Meier? (všimnite si veľké písmeno I pri formálnej druhej osobe)

Poznámka k "ihr": malé "ihr" môže znamenať "jej" alebo "ich" (their), veľké "Ihr" znamená formálne "Váš". Kontext a veľké písmeno rozhodujú.

Rozdiel medzi privlastňovacím prídavným menom a privlastňovacím zámenom

- Privlastňovacie prídavné meno stojí pred podstatným menom: "mein Buch" — moje kniha.
- Privlastňovacie zámeno stojí samostatne a nahrádza podstatné meno: "Das Buch ist meins." — Kniha je moja. (meins, deins, seins, ihres, unseres, eures, ihres/Ihres)

Príklady:
- Ich habe mein Buch. — Mám moju knihu. (prídavné meno)
- Das Buch ist meins. — Kniha je moja. (zámeno)

Bežné chyby a ako sa im vyhnúť

1) Nesprávny rod (gender)

Chyba: *mein Katze ist süß.
Správne: meine Katze ist süß. — Pozor: v slovenčine rody tiež existujú (môj/moja/moje), preto si porovnajte: "moja mačka" = "meine Katze".

2) Zabudnutie pádu (najmä Akkusativ a Dativ)

Chyba: *Ich sehe mein Vater.
Správne: Ich sehe meinen Vater. — V akuzatíve maskulina je koncovka -en.

3) Záměna "sein" a "ihr"

"sein" = jeho; "ihr" = jej alebo ich. Kontext je dôležitý.
Príklad: Er bringt sein Buch (on) vs. Sie bringt ihr Buch (ona)

4) Formálna "Ihr" vs malé "ihr"

Veľké "Ihr" = Váš (formálne). Napríklad: Ist das Ihr Name? (Správne: Ist das Ihr Name? — Ale pre meno použijeme skôr: Ist das Ihr Koffer?)
Malé "ihr" = jej / ich (their).

Zhrnutie a rýchla pomôcka

- Privlastňovacie prídavné mená: mein, dein, sein, ihr, unser, euer, Ihr.
- Zhodujú sa s podstatným menom v rode, čísle a páde.
- Skloňovanie je rovnaké pre všetky tieto tvary (vzorec ako "ein").
- Najčastejšie chyby: nesprávny rod, zamenenie pádu (nominativ vs. akuzativ), zamenenie "ihr/ Ihr".

Rýchle pravidlá k zapamätaniu:
- Nominativ: mask. a neut. často bez koncovky (mein Vater, mein Kind), fem. a pl. s -e (meine).
- Akuzativ mask.: -en (meinen).
- Dativ mask./neut.: -em (meinem); dativ fem.: -er (meiner); dativ plurál: -en (und pridať -n na podstatné meno, ak je to možné).
- Genitiv mask./neut.: -es (meines), genitiv fem./pl.: -er (meiner).

Slovníček (glossár)

- rod (Genus): maskulinum (m), femininum (f), neutrum (n).
- pád (Kasus): Nominativ (kto? čo?), Akkusativ (koho? čo?), Dativ (komu? čomu?), Genitiv (koho? čoho?).
- skloňovanie (Declension): zmena tvaru slova podľa rodu, čísla a pádu.
- Privlastňovacie prídavné meno (possessive adjective / Possessivartikel): mein, dein, sein...
- Privlastňovacie zámeno (possessive pronoun / Possessivpronomen): meins, deins, seins...

Ak si pamätáte: (1) ktorý pád veta vyžaduje, (2) rod podstatného mena, a (3) že koncovky privlastňovacích prídavných mien sú rovnaké pre všetky tvary, budete vedieť správne použiť mein, dein, sein atď. v jednoduchých vetách.