Privlastňovacie prídavné mená (vyjadrovanie vlastníctva)

Úvod: Čo sú privlastňovacie prídavné mená v španielčine?

Privlastňovacie prídavné mená v španielčine (špan. adjetivos posesivos alebo determinantes posesivos) ukazujú, komu niečo patrí alebo aký je medzi vecou a človekom vzťah. Fungujú ako určovacie slovo pri podstatnom mene: určujú „čí“ je predmet alebo osoba.

Príklady:
- Este es mi libro. — Toto je moja kniha.
- Son mis amigos. — Sú to moji priatelia.
- Nuestro coche es nuevo. — Naše auto je nové.

Kedy ich používame?

Použijeme ich vždy, keď chceme vyjadriť vlastníctvo alebo blízky vzťah (rodina, veci, zvieratá, časti tela v niektorých konštrukciách atď.). Zodpovedajú na otázku „¿de quién?" — čiže „či je to moje/tvoje/jej/ich…".

Príklady:
- ¿De quién es esta casa? — Es mi casa. — Čia je tento dom? — Je to môj dom.
- ¿Dónde está tu mochila? — Está en la cocina. — Kde je tvoja taška? — Je v kuchyni.

Kedy radšej použiť konštrukciu "de + vlastník"?

Krátke formy (su) sú často nejednoznačné (napr. su puede znamenať jeho/jej/ich/Váš). Ak chcete byť jasní alebo zdôrazniť vlastníka, použite "de + meno" alebo "de + zámeno" (el coche de Juan / el coche de ella).

Príklady:
- Su libro está en la mesa. — Jeho/jej/ich/Váš kniha je na stole. (nejasné)
- El libro de María está en la mesa. — Kniha Márie je na stole. (jasné)

Ako sa tvoria — krátke a dlhé formy

Krátke formy (determinanty) — používajú sa pred podstatným menom:
- yo: mi / mis — mi casa (môj dom), mis libros (moje knihy)
- tú: tu / tus — tu casa (tvoj dom), tus amigos (tvoji priatelia)
- él/ella/usted: su / sus — su casa (jeho/jej/Váš dom), sus padres (ich rodičia / rodičia Vás (formálne))
- nosotros/nosotras: nuestro / nuestra / nuestros / nuestras — nuestro coche (náš auto), nuestras casas (naše domy)
- vosotros/vosotras: vuestro / vuestra / vuestros / vuestras — vuestro profesor (váš učiteľ; používa sa hlavne v Španielsku)
- ellos/ellas/ustedes: su / sus — su casa, sus libros (ich / Vaše (formálne))

Príklady krátkych foriem:
- Mi hermana vive en Madrid. — Moja sestra žije v Madride.
- Tus ideas son interesantes. — Tvoje nápady sú zaujímavé.
- Nuestro apartamento tiene balcón. — Náš byt má balkón.

Dlhé (stresované) formy — mío, tuyo, suyo…
Tieto formy sa používajú na zdôraznenie alebo keď nahrádzajú podstatné meno (teda fungujú ako zámeno). Zvyčajne stoja po podstatnom mene alebo úplne nahrádzajú podstatné meno (s člankom):
- mío / mía / míos / mías
- tuyo / tuya / tuyos / tuyas
- suyo / suya / suyos / suyas
- nuestro / nuestra / nuestros / nuestras
- vuestro / vuestra / vuestros / vuestras

Príklady:
- Este libro es mío. — Táto kniha je moja.
- Tus libros son interesantes; los míos también. — Tvoje knihy sú zaujímavé; moje tiež.
- La casa es suya. — Ten dom je jeho/jej/ich/Váš (v závislosti od kontextu).

Zhodovanie: rod a číslo (concordancia)

- Krátke formy: väčšina (mi, mis, tu, tus, su, sus) mení len číslo (singulár/plurál), nie rod. Napr.: mi libro / mis libros (mi zostáva rovnaké bez ohľadu na rod podstatného mena).
- Krátke formy "nuestro" a "vuestro" sa prispôsobujú rodu a číslu: nuestro/nuestra/nuestros/nuestras; vuestro/vuestra/vuestros/vuestras.
- Dlhé formy sa vždy zhodujú v rode a čísle s podstatným menom, ktoré nahrádzajú alebo s ktorým sú v súvislosti: mío/mía/míos/mías.

Príklady zhody:
- Mi amigo (mi), mi amiga (mi) — v španielčine mi nemení rod.
- Nuestro amigo / nuestra amiga — nuestro/ nuestra sa menia podľa rodu.
- La casa es mía. / Los coches son míos. — dlhé formy sa menia podľa rodu a čísla.

Umiestnenie: pred alebo za podstatným menom?

- Krátke formy sú väčšinou pred podstatným menom: mi casa, tus amigos, nuestro hijo.
- Dlhé (stresované) formy obyčajne stoja po podstatnom mene alebo sa používajú samostatne s člankom: la casa mía (hlavne na dôraz), pero bežnejšie: la mía (moja [tá]).

Porovnanie:
- Mi casa es grande. — Môj dom je veľký. (bežné)
- La casa es mía. — Ten dom je môj. / Je môj. (dlhá forma ako zámeno)
- Casa mía (hovorovo/emfaticky) — môj dom (s dôrazom, používane v hovorovej alebo poetickej reči).

Poznámka o rodinných členoch a článku: pred väčšinou slov označujúcich členov rodiny sa pri krátkych formách neurčuje člen: mi madre (nie *la mi madre). Výnimky alebo emfatické obmeny (la madre mía) sú štylistické.

Špeciálne tvary: conmigo, contigo, consigo

- conmigo — so mnou (s+mi -> conmigo)
- contigo — s tebou (s+tú -> contigo)
- consigo — s ním/s ňou/s nimi (používa sa v špecifických prípadoch, často pri reflexívnom použití: "Se llevó los papeles consigo." = Odniesol si papiere so sebou.)

Príklady:
- ¿Vienes conmigo? — Ideš so mnou?
- No quiero ir contigo. — Nechcem ísť s tebou.
- Se llevó el libro consigo. — Odniesol si knihu so sebou.

Possessive adjectives vs possessive pronouns (prídavné mená vs zámená)

- Privlastňovacie prídavné mená (determinanty) idú pred podstatným menom a „určujú“ ho: mi casa, tus amigos.
- Possessive pronouns (dlhé formy s článkom alebo samostatné) nahrádzajú podstatné meno: la mía (moja), el tuyo (tvoj).

Príklady:
- Es mi coche. / Es el mío. — Je to moje auto. / Je to moje.
- Tus ideas son buenas. — Las tuyas también. — Tvoje nápady sú dobré. — Tie tvoje tiež.

Časté chyby a praktické tipy

- Nejasné "su": "su libro" môže znamenať "jeho/jej/ich/Váš". Ak je potrebné, upresnite: "el libro de Juan", "el libro de ella".
Príklad: Su hermana está enferma. — Kto? Upresnite: La hermana de Pablo está enferma.

- Nesprávne množné číslo: nie *mi amigos, ale mis amigos.
Príklad: Mis amigos vienen mañana. — Moji priatelia prídu zajtra.

- Zamenenie akcentov v španielčine: "tu" (tvoj) nemá akcent; "tú" (ty) má. "mi" (môj) nemá akcent; "mí" (mne) má.
Príklady: ¿Tú vienes? — ¿Tu casa está lejos? — (Ty prichádzaš? — Tvoj dom je ďaleko?)
Para mí es importante. — (Pre mňa je to dôležité.)

- V španielčine sa pri telesných častiach a reflexívnych konštrukciách často používa určitý člen namiesto privlastňovacieho: "Me lavé las manos" (Umyla som si ruky) namiesto "Me lavé mis manos" (ktoré je síce zrozumiteľné, ale menej bežné).

- Regióny: vo Španielsku používajú "vosotros/vuestro", v Latinskej Amerike zvyčajne používajú "ustedes" (a teda "su" pre 2. osobu množného čísla).

Krátky slovník (glosár)

- adjetivos posesivos / determinantes posesivos — privlastňovacie prídavné mená (krátke formy: mi, tu, su, nuestro…)
- pronombres posesivos — privlastňovacie zámená (dlhé/stresované formy: mío, tuyo, suyo…; používajú sa samostatne alebo po podstatnom mene)
- concordancia — zhodovanie (v rode a čísle medzi prídavným menom a podstatným menom)

Zhrnutie — čo si zapamätať

- Krátke formy (mi, tu, su, nuestro, vuestro) stoja pred podstatným menom a väčšinou menia len číslo; nuestro a vuestro menia aj rod.
- Dlhé formy (mío, tuyo, suyo...) sa používajú na dôraz alebo ako zámená a zhodujú sa v rode a čísle.
- "Su" môže byť nejednoznačné; ak je to potrebné, upresnite pomocou "de + meno" alebo "de + zámeno".
- V mnohých konštrukciách (napr. pri častiach tela + reflexívne slovesá) španielčina používa určitý člen miesto privlastňovacieho ("me lavo las manos").

Táto príručka vás pokryje pri bežnom používaní privlastňovacích foriem v španielčine. Pri nejasnostiach sa nebojte upresniť vlastníka konštrukciou "el/la/los/las + de + meno" (napr. "el coche de Ana").