Adverbiálne zámená y a en (stredne pokročilé použitie)
B1Adverbiálne zámená y a en (stredne pokročilé použitie)
Príklady (francúzsky = francúzska veta, slovensky = preklad):
- J'y vais. — Idem tam.
- J'en veux. — Chcem z toho / Chcem niečo z toho.
- Je vais à Paris. → J'y vais. — Idem do Paríža. → Idem tam.
- Il est dans la maison. → Il y est. — Je v dome.
- Elle travaille chez Paul. → Elle y travaille. — Pracuje u Paula (tam).
2) Nahrádza „à + vec“ (nie „à + osoba“) pri slovesách, ktoré sa spájajú s à: penser à, répondre à, tenir à, s'intéresser à, croire à, renoncer à...
- Je pense à mon travail. → J'y pense. — Myslím na svoju prácu.
- Il répond à la question. → Il y répond. — Odpovedá na tú otázku.
- Tu tiens à ton opinion? → Tu y tiens? — Držíš sa svojho názoru?
Pozor: y NEMÁ nahrádzať osoby. Pre osoby použijeme príslušné osobné zámená (lui / leur alebo tonálne/disjunktívne zámená):
- Je parle à Marie. → Je lui parle. (nie *J'y parle*) — Hovorím s Mariou.
- Je pense à Marie. → Je pense à elle. (často: Je pense à elle) — Myslím na Mariu.
3) y v zložených časoch a s infinitívom:
- Je m'y suis habitué. — Zvyknul som si na to.
- Je vais y aller. — Pôjdem tam. (y stojí pred infinitívom)
4) Otázky a inverzia:
- Y vas-tu? / Est-ce que tu y vas? — Idem tam?
- Tu veux du pain? → Oui, j'en veux. — Chceš chlieb? → Áno, chcem (z toho).
- Tu as des frères? → J'en ai deux. — Máš bratov? → Mám dvoch.
2) Nahrádza množstvo/číslo po de: keď hovoríte o počte alebo o časti niečoho:
- J'ai trois pommes. → J'en ai trois. — Mám tri jablká. → Mám ich tri.
- J'ai besoin de deux stylos. → J'en ai besoin. / Il m'en faut deux. — Potrebujem dva perá. → Potrebujem z nich dva.
Dôležitá poznámka: Ak originálna veta obsahuje sloveso s de (napr. j'ai besoin de trois stylos), pri náhrade en zvyčajne povieme „J'en ai besoin“ (bez čísla). Ak chceme zároveň uviesť počet, bežný spôsob je: „Il m'en faut trois“ alebo pri infinitíve: „Je vais en acheter deux." (en pred infinitívom, číslo za infinitívom)
3) Nahrádza „de + ...“ pri slovesech ako parler de, avoir besoin de, se souvenir de, profiter de, rêver de, s'occuper de, être sûr de...:
- Il parle de son projet. → Il en parle. — Hovorí o svojom projekte.
- Elle s'en souvient. — Ona si na to/naň spomína.
4) Nahrádza pôvod alebo „odtiaľ“ (de + miesto):
- Je viens de Paris. → J'en viens. — Prišiel som z Paríža.
5) en v negatívnych vetách a s časticami:
- Je n'en veux pas. — Nechcem z toho.
- Je n'en ai que deux. — Mám z toho iba dve.
6) en v zložených slovesách a idiom. tvaroch: sú štandardné slová ako s'en aller, s'en sortir, s'en faire...
- Va-t'en! / Vas-t'en! → Choď preč! (imperatív + en)
- Il s'en est allé. — On odišiel.
- Pred osobným slovesom (priamo pred konjugovaným slovesom):
- J'y vais. / J'en veux.
- Pred pomocným slovesom v zložených časoch: (príslovkové zámeno pred auxil.)
- J'y suis allé. / J'en ai pris.
- Pred infinitívom (ak sú vo vete dva slovesné tvary):
- Je vais y aller. / Je veux en manger.
- V príkazovej kladnej vete (imperative affirmative): pripojené k slovesu s pomlčkou a poradie sa mení:
- Vas‑y! — Choď tam!
- Prends‑en! — Zober si z toho!
- Donne‑m'en! — Daj mi z toho!
- V imperative negatívnej sú opäť pred slovesom (bežné poradie):
- Ne t'en va pas! / Ne m'en donne pas! — Neodchádzaj! / Nedávaj mi z toho!
Zložené časy (passé composé, plus-que-parfait):
- Keď je sloveso v minulom čase s aux. avoir alebo être, y/en stoja pred pomocným slovesom:
- J'y ai pensé. — Na to som myslel.
- Elle en est revenue. — Ona sa vrátila odtiaľ.
- POZOR: y a en nespôsobujú zhodu minulého príčastia (contra direct object pronouns):
- J'en ai mangé. (nie *J'en ai mangés) — Nevyžaduje sa zhoda.
- Je les ai mangés. — Pri priamych zámenách (les) má príčastie zhodu.
Príklady:
- Je donne des livres à Marie. → Je lui en donne. — Dávam knihy Marie. → Dávam jej z nich.
- Je vais déposer les livres sur la table. → Je vais les y déposer. — Pôjdem ich tam položiť.
- Tu as parlé de ce problème à Paul? → Tu lui en as parlé? — Hovoril si Paulovi o tom probléme? → Hovoril si mu o ňom?
V imperative (kladnom) sa poradie mení: le/la/les → moi/toi/lui/nous/vous/leur → y → en
- Donne‑le‑moi! — Daj mi to!
- Donne‑m'en! — Daj mi z toho!
- Ak nahradíte podstatné meno, ktoré má za sebou číslovku, číslovka často stojí ZA slovesom:
- J'ai trois pommes. → J'en ai trois. — Mám tri jablká. → Mám ich tri.
- Ak je sloveso so spojkou de + počet/kvantita (J'ai besoin de deux stylos), a chcete použiť en a zároveň zachovať počet, používajú sa konštrukcie ako:
- Il m'en faut deux. — Potrebujem z nich dva.
- Je vais en acheter deux. — Kúpim ich (dva).
- Pri slovách ako beaucoup / assez / trop / peu: en sa používa za slovesom alebo pred ním (ak infinitív):
- J'ai beaucoup de livres. → J'en ai beaucoup. — Mám veľa kníh.
- Je veux en acheter beaucoup. — Chcem ich kúpiť veľa.
- Používanie y pre osoby: Nepoužívajte *y pri náhrade osoby (použite lui/leur alebo disjunktívne zámená):
- Chyba: *Je y parle (mali by ste povedať Je lui parle alebo Je parle à elle).
- Nezamieňať y a en: y = „tam / k tomu / na tom / à + (vec alebo miesto)“; en = „z toho / odtiaľ / de + ... / množstvo“. Skontrolujte predložku v pôvodnej fráze.
- Je vais à Lyon → J'y vais. (správne)
- Je viens de Lyon → *J'y viens (nesprávne) — správne: J'en viens.
- Umiestnenie pri infinitíve: en/y idú PRED infinitív (nie medzi pomocným slovesom a infinitív):
- Je veux en manger. (správne) — nie *Je en veux manger.
- Skladba pri počtoch: povedzte „J'en ai trois.“ alebo „Il m'en faut trois.“ — nie *J'en ai besoin trois.
- Zhoda v minulom čase: en a y nespôsobujú zhodu príčastia s être/avoir (nemeniť príčastie podľa en/y):
- J'en ai pris trois. (správne, pris bez zhody)
- Place / miesto:
- Où est la bibliothèque? — Elle est là‑bas. → J'y vais. — Kde je knižnica? — Je tam idem.
- Il habite près de la gare. → Il y habite. — Býva pri stanici. → Býva tam.
- À + vec (peniaze / záujem / myšlienky):
- Tu penses à tes vacances? → Tu y penses? — Myslíš na dovolenku?
- Elle tient à son travail. → Elle y tient. — Záleží jej na práci.
- De + vec / partitiv / množstvo:
- Tu veux du café? → Oui, j'en veux. — Chceš kávu? — Áno, chcem.
- J'ai besoin d'aide. → J'en ai besoin. — Potrebujem pomoc.
- Combien de frères as‑tu? → Combien en as‑tu? — Koľko máš bratov? — Koľko ich máš?
- J'ai acheté trois kilos de pommes. → J'en ai acheté trois kilos. → J'en ai acheté trois.
- So slovami typu parler / rêver / se souvenir:
- Elle parle de sa famille. → Elle en parle. — Hovorí o svojej rodine.
- Tu te souviens de cet été? → Tu t'en souviens? — Spomenieš si na toto leto?
- Kombinácie zámen (poradie):
- Je vais donner des bonbons à mes enfants. → Je vais leur en donner. — Dám svojim deťom z nich.
- Donne‑le‑moi! / Donne‑m'en! — Daj mi to! / Daj mi z toho!
- Je vais les y déposer. — Odnesiem ich tam.
- Imperatív (kladný / záporný):
- Va‑y! — Choď tam!
- Ne va pas y! — správne: N'y va pas! (radšej: N'y va pas.) — Nechoď tam!
- Prends‑en! → Zober si z toho!
- Ne m'en donne pas! → Nedávaj mi z toho!
- y ≈ „tam“, „o tom/na tom/pri tom“ (špecificky: nahrádza à + vec alebo príslovkové určenie miesta).
- J'y pense. → Myslím na to.
- en ≈ „z toho/odtiaľ/nejaké/niekoľko“ (nahrádza de + vec, partitiv, množstvo).
- J'en veux. → Chcem z toho / Chcem (trochu) z toho.
- y = nahrádza à + miesto / à + vec (nie osoby).
- en = nahrádza de + niečo (partitif, pôvod, množstvo, alebo de + vec).
- Pred konjugovaným slovesom alebo pred pomocným v zloženom čase.
- Pred infinitívom (ak sú dve slovesa) — napr. Je vais y aller; Je veux en prendre.
- V kladnom imperatíve pripojené k slovesu s pomlčkou a poradie sa líši.
- en a y nemenia tvar minulého príčastia (žiadna zhoda).
- Adverbiálne zámeno: zámeno, ktoré nahrádza príslovkovú alebo predložkovú frázu.
- Partitívny člen: du / de la / des (vyjadruje "niečo z" alebo "trochu z").
- Disjunktívne (tonálne) zámeno: zámeno ako moi, toi, lui, elle, eux (často po predložke).
- Indirektné zámeno: lui / leur (nahrádzajú „à + osoba").
Ak si nie ste istí pri konkrétnej vete, uveďte originál a ja vám ukážem, či použiť y alebo en a kde ho umiestniť. Rád vysvetlím aj kombinácie so zložitejšími zámenami.