Ohýbanie poradových a zberných čísloviek
B2Ohýbanie poradových a zberných čísloviek v poľštine
Tento článok vysvetľuje, čo sú poradové (porządkowe) a zberné (zbiorowe) číslovky v poľštine, kedy sa používajú, ako sa ohýbajú podľa rodu, čísla a pádu, a aké chyby sa pri nich najčastejšie robia. Všetky vysvetlenia sú v slovenčine; príklady sú prednostne v poľštine s prekladmi do slovenčiny.
Čo sú poradové číslovky? (Čo znamenajú a na čo slúžia?)
Poradové číslovky (poľ. liczebniki porządkowe) označujú poradí predmetu alebo osoby v rade: "prvý, druhý, tretí" (poľ. pierwszy, drugi, trzeci). Používajú sa, keď hovoríme o poradí, poradí v poradí, kapitole, poschodí, termíne atď.
Príklady:
[*]poľsky: pierwszy dom — slovensky: prvý dom
[*]poľsky: drugi rozdział — slovensky: druhý rozdeľ
[*]poľsky: trzecie miejsce — slovensky: tretie miesto
Kedy a prečo ich používame?
- Na označenie poradia: pierwszy, drugi, trzeci….
- Pri dátumoch, názvoch ročníkov, kapitol: napr. pierwszego stycznia ("prvého januára").
- Ako prídavné meno sa zhodujú s podstatným menom v rode, čísle a páde (rovnako ako prídavné mená).
Ako sa tvoria poradové číslovky? (krátka poznámka o tvare)
- Mnohé sú tvarovo odvodené od základných čísloviek: 1 — pierwszy, 2 — drugi, 3 — trzeci, 4 — czwarty, 5 — piąty, 6 — szósty, 7 — siódmy, 8 — ósmy, 9 — dziewiąty, 10 — dziesiąty.
- Od 11 do 19 sa často pridáva prípona podobná „-nasty“ alebo „-asty“: jedenasty, dwunasty, trzynasty….
- Pri zložených poradových (napr. 21.) sú to dve slová: dwudziesty pierwszy (21.), ktoré sa ohýbajú obe pri potrebe pádu.
Ako sa ohýbajú poradové číslovky? (zhoda v rode, čísle a páde)
Poradové číslovky sa ohýbajú ako prídavné mená. To znamená, že menia koncovky podľa rodu (mužský, ženský, stredný), čísla (jednotné/plural) a pádu (nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál, lokál, vokál).
Nižšie je vzorová tabuľka pre číslovku pierwszy ("prvý") — základný paradigmatický vzor:
[table]
[tr][th]Pád[/th][th]M. sg (živý)[/th][th]M. sg (neživý)[/th][th]Ž. sg[/th][th]S. sg[/th][th]Pl. m-os.[/th][th]Pl. ne-m-os.[/th][/tr]
[tr][td]Nominatív (mianownik)[/td][td]pierwszy[/td][td]pierwszy[/td][td]pierwsza[/td][td]pierwsze[/td][td]pierwsi[/td][td]pierwsze[/td][/tr]
[tr][td]Genitív (dopełniacz)[/td][td]pierwszego[/td][td]pierwszego[/td][td]pierwszej[/td][td]pierwszego[/td][td]pierwszych[/td][td]pierwszych[/td][/tr]
[tr][td]Datív (celownik)[/td][td]pierwszemu[/td][td]pierwszemu[/td][td]pierwszej[/td][td]pierwszemu[/td][td]pierwszym[/td][td]pierwszym[/td][/tr]
[tr][td]Akuzatív (biernik)[/td][td]pierwszego (žív.) / pierwszy (nežív.)[/td][td]pierwszy[/td][td]pierwszą[/td][td]pierwsze[/td][td]pierwszych (m-os.) / pierwsze (ne-m-os.)[/td][td]pierwsze[/td][/tr]
[tr][td]Inštrumentál (narzędnik)[/td][td]pierwszym[/td][td]pierwszym[/td][td]pierwszą[/td][td]pierwszym[/td][td]pierwszymi[/td][td]pierwszymi[/td][/tr]
[tr][td]Lokál (miejscownik)[/td][td]pierwszym[/td][td]pierwszym[/td][td]pierwszej[/td][td]pierwszym[/td][td]pierwszych[/td][td]pierwszych[/td][/tr]
[tr][td]Vokatív (wołacz)[/td][td]pierwszy[/td][td]pierwszy[/td][td]pierwsza[/td][td]pierwsze[/td][td]pierwsi[/td][td]pierwsze[/td][/tr]
[/table]
Príklady (poradie + zhoda):
[*]Nominatív: poľsky: Pierwszy student podniósł rękę. — slovensky: Prvý študent zdvihol ruku.
[*]Genitív: poľsky: Nie pamiętam pierwszego dnia. — slovensky: Nepamätám si prvého dňa.
[*]Datív: poľsky: Dałem pierwszemu chłopcu książkę. — slovensky: Dal som prvému chlapcovi knihu.
[*]Akuzatív (živý): poľsky: Widzę pierwszego chłopca. — slovensky: Vidím prvého chlapca.
[*]Akuzatív (neživý): poľsky: Widzę pierwszy dom. — slovensky: Vidím prvý dom.
[*]Inštrumentál: poľsky: Rozmawiałem z pierwszym studentem. — slovensky: Hovoril som s prvým študentom.
[*]Lokál: poľsky: O pierwszym rozdziale pisałem. — slovensky: Písal som o prvom rozdziale.
[*]Plurál (m. os.): poľsky: Pierwsi uczniowie weszli do sali. — slovensky: Prví žiaci vstúpili do triedy.
[*]Zložený poriadok: poľsky: Mieszkam na dwudziestym pierwszym piętrze. (oba časti dwudziestym a pierwszym sú ohýbané — tu lokál) — slovensky: Bývam na 21. poschodí.
Najčastejšie chyby pri poradových číslovkách
[*]Nesúlad rodu: povieť pierwszy książka namiesto správneho pierwsza książka.
[*]Záměna poradovej a početnej: používanie poradového namiesto početného (napr. "chcem druhý jablko" namiesto "chcem dve jablká") — pamätajte: poradové = poradie (1., 2., 3.), početné = počet (1, 2, 3).
[*]Zložené poradové — zabudnúť ohnúť obe časti: napr. v locáli treba "w dwudziestym pierwszym", nie "w dwudziesty pierwszy".
[*]Ignorovať rozdiel medzi męskoosobowy (mužský osobný) a iným pluralom: "pierwsi" (mužský osobný) vs "pierwsze" (ostatné plurály).
-----------------------------------------------------------------
Čo sú zberné číslovky? (zbiorowe) — krátke vysvetlenie
Zberné číslovky (poľ. liczebniki zbiorowe) vyjadrujú počet ako skupinu alebo kolektív a majú špecifické použitie. Typické tvary: dwoje, troje, czworo, pięcioro, sześcioro, siedmioro, ośmioro, dziewięcioro, dziesięcioro.
Kedy sa používajú zberné číslovky?
Najčastejšie situácie:
[*]Keď počítame osoby, ale skupina je zmiešaná alebo neurčitá (muži + ženy): dwoje ludzi — "dve osoby".
[*]S podstatnými menami, ktoré majú len tvar množného čísla (pluralia tantum) ako drzwi, nożyczki, spodnie: napr. dwoje drzwi (dvoje dverí).
[*]S názvami mladých: troje dzieci (troje detí — teda deti/potomstvo).
[*]S niektorými neutrálovými alebo kolektívnymi pomenovaniami, kde sú bežné alternatívy: troje jaj (tri vajcia) — ale pozor: pre väčšinu bežných vecí sa používajú obyčajné číslovky.
Ako sa ohýbajú zberné číslovky? — vzor: dwoje
Tieto číslovky sú samostatné slová a majú vlastnú deklináciu. Vzor pre dwoje:
[table]
[tr][th]Pád[/th][th]Tvar (dwoje)[/th][/tr]
[tr][td]Nominatív (mianownik)[/td][td]dwoje[/td][/tr]
[tr][td]Genitív (dopełniacz)[/td][td]dwojga[/td][/tr]
[tr][td]Datív (celownik)[/td][td]dwojgu[/td][/tr]
[tr][td]Akuzatív (biernik)[/td][td]dwoje[/td][/tr]
[tr][td]Inštrumentál (narzędnik)[/td][td]dwojgiem[/td][/tr]
[tr][td]Lokál (miejscownik)[/td][td]dwojgu[/td][/tr]
[tr][td]Vokatív (wołacz)[/td][td]dwoje[/td][/tr]
[/table]
Rovnako sa ohýbajú iné zberné tvary (troje, czworo, pięcioro…) podľa rovnakého vzoru: genitív -ga, datív/lokál -gu, inštrumentál -giem.
Príklady použitia zberných čísloviek (s prekladmi):
[*]Nominatív: poľsky: Dwoje dzieci weszło do pokoju. — slovensky: Dve deti vošli do izby.
[*]Porovnanie: poľsky: Dwaj chłopcy weszli do pokoju. — slovensky: Dvaja chlapci vošli do izby. (s dwaj pretože ide o mužov — męskoosobowy)
[*]Pluralia tantum: poľsky: Dwoje drzwi się zatrzasnęło. — slovensky: Dvere sa zatrhli (dvoje dverí sa zatvorili).
[*]Genitív (v spojení so zápormi alebo potreba genitívu): poľsky: Nie ma dwojga ludzi w kuchni. — slovensky: V kuchyni nie sú dve osoby.
[*]Dativ: poľsky: Dałem bilet dwojgu uczestnikom. — slovensky: Dal som lístok dvom účastníkom.
[*]Inštrumentál: poľsky: Poszedłem z dwojgiem przyjaciół na koncert. — slovensky: Šiel som s dvoma priateľmi na koncert.
[*]Lokál: poľsky: Mówiliśmy o dwojgu aktorach. — slovensky: Hovorili sme o dvoch hercoch.
[*]Akuzatív (ako predmet): poľsky: Spotkałem dwoje znajomych na ulicy. — slovensky: Stretol som dve známe osoby na ulici.
Bežné chyby pri zberných číslovkách
[*]Použiť dwa/dwie namiesto dwoje pri slovách, ktoré vyžadujú zberné číslovky (napr. dwa dzieci je nesprávne — správne je dwoje dzieci).
[*]Použiť dwoje s podstatným menom, kde sú bežnejšie iné formy (napr. pri mužoch tej istej kategórie často použijeme dwaj namiesto dwoje).
[*]Zabudnúť skloňovať zbernú číslovku podľa pádu (napr. použiť dwoje v mieste, kde treba dwojga alebo dwojgu).
Ako rozlíšiť, kedy použiť ktorú formu? (praktické pravidlá)
[*]Ak počítate osoby a viete, že všetky sú mužského osobného rodu — používajte dwaj, trzej, czterej pri nominatíve; inak (zmiešané pohlavie alebo neurčité) používajte dwoje, troje, czworo.
[*]Ak je podstatné meno pluralia tantum (dverí, nožnice, nohavice), radšej použite zbernú číslovku: dwoje drzwi, troje nożyczek.
[*]Pre deti a mladé aktorov je bežné: troje dzieci, nie trzy dzieci.
[*]V zložených poradových číslach (21., 32. atď.) nechajte oba členy a ohnite ich obidva v prípade potreby: w dwudziestym pierwszym rozdziale.
Porovnanie s slovenčinou (krátko)
- Slovenské poradové číslovky sa ohýbajú podobne (prvý, druhý, tretí) a zhoda rodu/čísla/pádu je rovnaký koncept.
- Slovenské zberné číslovky existujú tiež (napr. dvoje, troje), takže pre Slováka to nie je úplne cudzí jav; však presné pravidlá použitia (ktoré podstatné mená ich vyžadujú) sa môžu líšiť a v poľštine sú niektoré konštrukcie bežnejšie.
Krátky glosár (po slovensky / po poľsky)
[*]Poradová číslovka — poradové číslovky (pl): počet poradia, poľ. liczebnik porządkowy
[*]Zberná číslovka — zberné číslovky (pl): kolektívne počty, poľ. liczebnik zbiorowy
[*]Rod — męski / żeński / nijaki (mužský / ženský / stredný)
[*]Męskoosobowy — mužský osobný (skladba plurálu sa líši: pierwsi vs pierwsze)
[*]Pád — pád/declenzia, poľ. przypadek (napr. nominatív / genitív / datív / ...)
Zhrnutie — praktické tipy na zapamätanie
[list]
[*]Poradové = poradie; ohýbajú sa ako prídavné mená (zhoda v rode, čísle a páde).
[*]Zberné = počítanie ako skupina; používame ich pri zmiešaných skupinách, deťoch, pluralia tantum.
[*]Pri zložených poradových číslach ohýbame obe zložky.
[*]Kontrolujte, či je výsledná kombinácia číslovky + podstatné meno normálna pre poľštinu — nie všetky veci sa počítajú zbernými číslovkami.
[/list]
Ak chcete, môžem vám pripraviť ďalšie tabuľky pre konkrétne poradové číslovky (drugi, trzeci, czwarty) alebo pre viac príkladov zberných tvarov (troje, czworo, pięcioro) a ukázať rozdiely v reálnych vetách.